Advent – Druhý príchod Pána Ježiša. Ježiš Kristus krátko pred svojou smrťou povedal svojim učeníkom, že sa vráti k svojmu Otcovi pripraviť im miesta. Sľúbil však: „Zase prídem.“ (Ján 14,3) Apoštoli a prví kresťania pokladali Kristov návrat za „blahoslavenú nádej“. (Tít 2,13; pozri Žid 9,28) Očakávali, že pri druhom advente sa naplnia všetky proroctvá a zasľúbenia Písma, (pozri 2 Pet 3,13; Iz 65,17) pretože to je skutočný cieľ kresťanského putovania. Istota druhého adventu je založená na spoľahlivosti Písma.
Keď Kristus hovoril o znameniach, ktoré budú naznačovať blízkosť jeho príchodu, naznačil svoj záujem o to, aby sa jeho ľud nedal zviesť falošnými správami. Varovne pripomenul, že pred druhým adventom „vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je možné, aj vyvolených“. Povedal: „Keby vám vtedy niekto povedal: Hľa, tu je Mesiáš! alebo: Tamto je! neverte“ (Mat 24,24.23).
Keď Ježiš vystúpil na oblaku, dvaja anjeli oslovili učeníkov, ktorí stále hľadeli za svojim odchádzajúcim Pánom: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odísť“ (Sk 1,11). Inak povedané, ten istý Pán, ktorý ich práve opustil – osobný, reálna bytosť, nie nejaké duchovné bytie (Luk 24,36-43) – vráti sa na zem. A jeho druhý advent bude taký doslovný a osobný ako bol jeho odchod.
Kristov príchod bude skutočné stretnutie s viditeľnou Osobou. Ježiš nenechal ani najmenší dôvod na pochybnosti o viditeľnosti jeho návratu a svojich učeníkov varoval, aby sa nedali oklamať nejakým tajuplným druhým príchodom. Preto svoj návrat prirovnal k oslnivému jasu blesku (Mat 24,27). Písmo jasne hovorí, že spravodliví i bezbožní budú svedkami jeho príchodu. Ján napísal: „Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko.“ (Zj 1,7) Kristus pripomenul odpoveď bezbožných: „Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou“ (Mat 24,30).
Biblické uistenie, že jeho príchod bude práve taký počuteľný ako viditeľný, len umocňuje predstavu o univerzálnom vedomí o Kristovom návrate: „Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba“ (1 Tes 4,16). „Mohutný zvuk poľnice“ (Mat 24,31) sprevádza zhromažďovanie jeho ľudu. Tu niet nijakého tajomstva.
Veriaci kresťania, ktorí túžia po Kristovom návrate a očakávajú ho, budú vedieť o jeho blízkosti. (1 Tes 5,4-6) O obyvateľoch sveta však Pavel všeobecne povedal: „Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť: „Je pokoj a istota,“ vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú“ (1 Tes 5,2.3; pozri Mat 24,43).
Kristov druhý príchod sa týka obidvoch skupín ľudstva – tých, čo Krista a spásu, ktorú im prináša, prijali, i tých, čo sa od neho odvrátili. Dôležitou stránkou ustanovenia Kristovho večného kráľovstva je zhromaždenie všetkých vykúpených (Mat 24,31; 25,32-34; Mar 13,27) pre nebeský domov, ktorý pripravil Kristus (Ján 14,3).
Dve udalosti umožňujú toto univerzálne zhromaždenie: zmŕtvychvstanie spravodlivých mŕtvych 1 Kor 15,52.53; 1 Tes 4,16) a premenenie živých svätých (1 Kor 15,53). Smrť neveriacich – pre spasených druhý advent je časom radosti a nadšenia, ale pre bezbožných to bude čas ničivej hrôzy. Odporovali Kristovej láske a jeho pozvaniam k spáse tak dlho, že sa stali obeťou zvodných klamov (pozri 2 Tes 2,9-12; Rim 1,28-32). Keď vidia toho, ktorého zavrhli, prichádzať ako Kráľa kráľov a Pána pánov, poznávajú, že odbila hodina ich záhuby (Zj 6,16.17).
(kb)
