Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro. Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar. Spoznal som, že všetko, čo Boh koná, trvá naveky. Nemožno k tomu nič pridať ani z toho nemožno ubrať, Boh tak urobil, aby sa ho ľudia báli. Kazateľ 3,12-14

Nemáte niekedy dojem, že človeka, ktorý vyzerá spokojný, radostný a šťastný, okolie zväčša podozrieva? Môžeme byť vôbec šťastní?
Šalamún druhýkrát pripomína, že zmysel života nenájdeme v hlbokej filozofii, ale skôr v tom, že sa budeme radovať z toho, čo máme. Ak svoje bohatstvo považujeme za „Boží dar“, budeme sa oň deliť s tými, ktorí nie sú až takí šťastní ako my.
Nie je to jednoduché, no takému „šťastiu“ sa človek musí učiť. Na jednej strane sme prirodzene sebeckí a bojíme sa, aby nám to, o čo sa rozdelíme, raz nechýbalo. Na druhej strane nám hrozí, že nás začnú zneužívať ľudia, ktorí sa naučili žiť z práce druhých. S tým je spojená aj jedna výstižná rada, za ktorou stojí apoštol Pavol:
„Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje!“ (2 Tes 3,10) Možno s tým úzko súvisí stará kresťanská zásada, podľa ktorej je lepšie naučiť chudobného loviť ryby, než mu ryby len tak dávať.
Zostáva teda jediné, buď o starej Šalamúnovej rade môžeme dlho filozofovať, alebo ju môžeme v praxi vyskúšať – radovať sa a pomáhať.

Bože, ďakujem Ti za množstvo darov, ktoré som od Teba dostal. Pomôž mi ich múdro využívať a spoločne sa z nich radovať.