Odtiaľ sa Ježiš pobral do okolia Týru a Sidonu. Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom. Mat 15,21.22

Počas svojej pozemskej misie sa Ježiš niekoľkokrát ocitol na území obývanom pohanmi. Tieto cesty mali vždy svoj zmysel.
„Odtiaľ sa Ježiš pobral do okolia Týru a Sidonu. Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom.“ (Mat 15,21.22) Ježiš odchádza z územia obývaného Židmi na miesto, kde ho nikto nepozná. Tu by mal mať pokoj. Veď Židia nemajú radi pohanov a pohania Židov. Kto by si tu všimol nejakého bezvýznamného židovského tesára a jeho priateľov? Nevyzerajú ako bohatí turisti, z ktorých by mohli mať zisk…
Predsa si však Ježiša niekto všimol. Akási pohanka ide za ním a vytrvalo ho žiada o záchranu svojej dcéry. Podľa Matúša prosí poriadne nahlas – kričí. Bolo to niečo neobvyklé. Pohania sa so Židmi nerozprávali. A teraz akási žena za ním kričí, ba dokonca ho prosí o pomoc.
To, čo ma na tejto žene prekvapuje, je jej oslovenie „Syn Dávidov“. Svedčí o tom, že táto pohanka musela mať kontakt so Židmi. Musela o Ježišovi počuť. Ten, kto Ježiša oslovil „Syn Dávidov“, dával najavo, že ho považuje za Mesiáša – očakávaného vysloboditeľa židovského národa. Preto je toto oslovenie kanaánskej ženy také prekvapivé.
Táto pohanka je rovnako neodbytná ako žena v inom Ježišovom príbehu. „V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha, ani človeka sa nehanbil. V tom meste bola aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi! On síce dlho nechcel, no potom si povedal: Čo sa aj Boha nebojím a človeka sa nehanbím, zastanem sa tej vdovy, keď ma už toľko unúva. Nech ma napokon nedokaličí! A Pán dodal: Všimnite si, čo povedal ten nespravodlivý sudca! Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Či bude meškať s pomocou pre nich? Hovorím vám: Hneď sa ich zastane…“ (Luk 18,2-8) Ježiš nás varuje pred mnohovravnosťou na modlitbách, ale zároveň povzbudzuje k vytrvalosti. V tomto podobenstve chváli vdovu za neodbytnosť, s akou sa dožaduje spravodlivosti.
Neviem, či táto kanaánska žena, ktorej príbeh dnes otvárame, počula niekedy Ježiša kázať. Určite však musela počuť o tom, že Ježiš uzdravuje chorých a z posadnutých vyháňa démonov. Preto tak naliehavo a neodbytne prosí o záchranu svojej posadnutej dcéry.
Biblia je plná zasľúbení. Aj Židia dostali od Boha množstvo zasľúbení. Jedným z nich bol príchod Mesiáša. Čakali ho celé stáročia, a keď konečne prišiel, odmietli ho. Táto pohanka považuje Ježiša za Mesiáša. Pre jej dcéru je Ježiš poslednou šancou, ako sa vymaniť z moci démonov. Svoju dcéru veľmi miluje. Preto je taká neodbytná a nedá sa utíšiť.

Pane, ďakujem Ti, že ma neodháňaš, keď Ťa niekedy prosím rovnako neodbytne ako táto žena o záchranu niekoho zo svojich blízkych. Viem, že moje modlitby počuješ. Prosím, pomôž mi, aby som bol vo svojich prosbách dostatočne trpezlivý.