Keď vošiel do Kafarnauma, prišiel k nemu stotník a prosil ho: Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne sa trápi. Ježiš mu odpovedal: Prídem a uzdravím ho. Stotník mu na to povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Matúš 8,5-8

Pomohlo vám niekedy „slovo“? Nie také hocijaké, ale slovo človeka, ktorý mal moc zmeniť niečo, na čo by vaše slovo nestačilo.
K Ježišovi prišiel rímsky dôstojník s prosbou, aby uzdravil jeho sluhu. Je to zvláštna situácia, pretože ostatní ľudia Ježiša žiadali, aby uzdravil ich samých alebo niekoho z príbuzných. Táto nezvyčajná prosba prezrádza o tomto vojakovi veľmi veľa. Musel to byť citlivý človek, keď mu záležalo na zdraví cudzieho muža, ktorého mohol pokojne vymeniť za iného.
Ježiš ho vypočul. Dokonca prijal aj jeho návrh, aby sa neobťažoval ísť až do jeho domu, ale aby sluhu uzdravil iba „slovom“. A tak Pán nad životom a smrťou, nad chorobou a zdravím prikazuje chorobe, aby sa vytratila zo života sluhu.
Stvoriteľ však zďaleka neuzdravil všetkých chorých. Pomáhal iba tým, ktorí prišli za ním. Tentoraz pomohol mužovi, ktorý za ním nemohol prísť sám, preto za neho prosil jeho pán.
Škoda, že zabúdame na moc „slova“ predneseného v príhovornej modlitbe. Ja sa napríklad úprimne teším, keď počujem: „Vlastík, modlím sa za teba.“ Ten pocit, že niekto na mňa myslí a prihovára sa za mňa, je neopakovateľný.

Bože, Tvoje slovo má dnes rovnakú moc ako kedysi. Keď bude treba, pomôže aj mne alebo mojim blízkym. Už teraz Ti za to ďakujem.