Keď Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Opýtal sa ich: A vy ma za koho pokladáte? Šimon Peter odpovedal: Ty si Kristus, Syn živého Boha. Ježiš mu odpovedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. Mat 16,13-17

Nedávno som dostal e-mail s otázkou, či môže byť Ježiš Boh, ak je v Biblii nazývaný Božím Synom? „Keď Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Opýtal sa ich: A vy ma za koho pokladáte? Šimon Peter odpovedal: Ty si Kristus, Syn živého Boha. Ježiš mu odpovedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ (Mat 16,13-17) Keď som si tento rozhovor prečítal prvýkrát, rozmýšľal som o tom, prečo sa Ježiš pýta učeníkov na niečo, čo vedel lepšie než oni. Ako Boh predsa videl do sŕdc ľudí. Vedel, čo si o ňom rozprávajú, ba aj to, čo si o ňom myslia.
Neskôr som vďaka tomuto rozhovoru pochopil jeden zo základných princípov modlitby. Boh si praje, aby sme pri modlitbe uvažovali sami o sebe a o svojom vzťahu k nemu. Z môjho pohľadu nie je dôležité, čo si o Bohu myslia ľudia, ale čo si o ňom myslím ja. Pokiaľ ide o spasenie, nepomôže mi, že budem žiť medzi samými kresťanmi. Dôležité je to, aby som ja vpustil do svojho srdca Ježiša a sám sa stal kresťanom – kristovcom.
Ježišovi súčasníci mali o ňom rôznu mienku. Herodes sa domnieval, že Ježiš je vzkriesený Ján Krstiteľ. Židia uvažovali o tom, že to Eliáš zostúpil od Boha z neba. Podľa učeníkov ho niektorí považovali za Jeremiáša alebo za niektorého iného proroka.
Peter nakoniec vyhlásil, že pre neho je Ježiš Mesiášom – Spasiteľom. Ježiš ho pochválil. Podotkol však, že túto informáciu nemohol získať inak, než od nebeského Otca.
O Ježišovi bolo napísaných toľko kníh, že celý život by nám nestačil na to, aby sme ich všetky prečítali. Jedni o ňom píšu ako o svojom Spasiteľovi, iní ho považujú za podvodníka. Sú aj takí, ktorí spochybňujú jeho existenciu. Tvrdia, že nijaký Ježiš nikdy neexistoval. Vraj si ho učeníci vymysleli. Moslimovia ho považujú za proroka podobného samotnému Mohamedovi.
Je dobré vedieť, čo si ľudia o Ježišovi myslia. Poznať názory učencov – napríklad archeológov, historikov a teológov. To však nestačí. Ježiš sa pýta aj mňa: „Za koho ma považuješ ty?“ Čaká na moju odpoveď. Je to tá najdôležitejšia odpoveď môjho života. Závisí od nej moja večnosť. Ak mu odpoviem, že je môj Spasiteľ, budem s ním prežívať večnosť v jeho kráľovstve. V opačnom prípade navždy zaniknem. Cesta späť už nebude.
Peter vedel načúvať tichému Božiemu hlasu. V Ježišovi spoznal svojho Spasiteľa. Rozhodol sa prijať ho ako Pána svojho života. Ježiš bol nielen jeho priateľom, ale aj Bohom.

Pane Ježišu, som rád, že som Ťa poznal ako svojho Pána a Spasiteľa. Som rád, že si môj Boh. Teším sa na chvíľu, keď sa ujmeš vlády aj nad našou Zemou. Dovtedy, prosím, vládni v mojom srdci.